Zdrojom informácií pri mnohých činnostiach, ktoré sa zameriavajú na štúdium územia, sú aj letecké fotografie. Tieto však majú sériu geometrických obmedzení, ktoré im znemožňujú používať ich ako bežné mapy.
Pri leteckých fotografiách je hlavným obmedzením nedostatok priestorových georeferencií. Alebo inak povedané nedostatok geometrického odkazu reprezentovaných prvkov. Pri leteckom snímkovaní sa jedná totiž o kužeľovité znázornenie reality, a preto je ovplyvnené obmedzeniami spôsobenými perspektívou, nedostatkom vertikality fotografického záberu, deformáciami spôsobenými reliéfom terénu a v neposlednom rade aj skreslením objektívu použitej kamery.
Letecké snímkovanie s dronom má za cieľ vyhotovenie leteckej ortofotografie, ktorá ako georeferenčný kartografický produkt koriguje všetky hore uvedené deformácie a kónickú perspektívu reprezentácie územia nahrádza ortogonálnou perspektívou. Vďaka použitiu vhodných nástrojov, medzi ktoré zaraďujeme veľmi presné softwérové postupy na geometrickú korekciu digitálnych zdrojových fotografií, tak môžeme získať digitálnu ortofotografiu – mozajku, ktorá zachováva všetky informácie z leteckých fotografií a navyše umožňuje merať v mierke vzdialenosti aj plochy.
Niekotré prípady si vyžadujú použitie viditeľnej časti spektra a projekty sú snímané takzvanými RGB-kamerami. Existuje veľké množstvo kamier, ktoré sa medzi sebou líšia rozličným optickým zväčšením, fokálnou vzdialenosťou či rozlišovacou schopnosťou a citlivosťou senzora.
Väčšina systémov umožňuje montovať kamery ktoré snímajú priestor pred sebou smerom od horizontu nadol – jedná sa o závesné systémy, avšak existujú aj také, ktoré umožňujú umiestniť kameru nad dron a snímať tak všetko medzi horizontom a zenitom.